Dňa 10. 04. 2026 cestovali naši deviataci do obce
Osvienčim, ktorá bola jedným z centier nezmyselností a krutosti nacistického
režimu počas druhej svetovej vojny. Je zložité popísať ťaživý zážitok z tohto
výletu, ktorý si každý zo zúčastnených niesol vo svojom vnútri, a tak pridávame
len jednu autentickú správu od žiačky:
Navštívili sme dva tábory smrti: Osvienčim a Březinku.
Na vlastné oči sme videli obrazy a fotografie obetí holokaustu, ich rodín,
príbuzných či priateľov. Ich príbehy sa odohrávali priamo pred našimi očami a zanechali
nezabudnuteľnú stopu v našich mysliach. Pohľad na fotografie ľudí, ktorí
boli pre nacistov len číslami a ktorí dennodenne bojovali o prežitie,
nás veľmi bolel. Sprevádzali nás milé pani sprievodkyne, ktoré nám pútavo
rozprávali o bezmocnosti väznených ľudí a ich vnútornej sile.
Počas prehliadky vonkajších priestorov, vnútorných častí
blokov pracovného a vyhladzovacieho tábora, ponurých a odstrašujúcich
priestorov plynovej komory a spaľovne udusených tiel nám neraz kvapli slzy
na líce. Naša myseľ len ťažko chápala všetky tie hrôzy, ktoré sa tam
odohrávali. Odnášame si ponaučenie, že si treba vážiť slobodu, jeden druhého a nikdy
viac nedovoliť akékoľvek náznaky nadradenosti nad inými. Plní emócií a viery
v ľudský rozum sa vraciame späť domov.